Dopad prvej vlny pandémie na zubných lekárov

Autorka: Ľudmila Smetanková

Čas čítania: 5 minút

Zdravotnícki pracovníci sú denno-denne vystavovaní vysokému riziku nákazy ochorením COVID-19, respektíve jeho mutáciami. Výskumný tím Care4Health, ktorý pracuje na lekárskej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika sa vo svojom výskume zameral na dopady prvej vlny pandémie na zubných lekárov, ktorí sú v priamom styku so sliznicami dutiny ústnej, respektíve v priamom kontakte s respiračným ústrojenstvom pacientov. Výskum prebiehal prostredníctvom online dotazníka v októbri 2020 a výskumná vzorka pozostávala z 500 registrovaných zubných lekárov v Slovenskej komore zubných lekárov (SKZL). Výskum poukázal na výrazné zhoršenie kvality života zubných lekárov najmä v oblasti finančnej a duševnej pohody. Po psychickej stránke zohral veľkú úlohu strach z nakazenia seba a svojich blízkych. Finančná situácia bola zhoršená tým, že boli obmedzené výkony dentálnej starostlivosti a počet denných ošetrení klesol z priemerného čísla 20 na menej ako 5.

Výsledky výskumu boli publikované v International Journal of Environmental Research and Public Health a v plnom znení ho nájdete tu: https://www.mdpi.com/1660-4601/18/10/5484/htm 

 

Čo vás viedlo zamerať výskum dopadov prvej vlny pandémie práve na oblasť zubného lekárstva?

Primárnym podnetom pre náš výskum bolo prepuknutie samotnej pandémie COVID-19. Prvá vlna mala najvýraznejší dopad na ambulantný spôsob poskytovania zdravotnej starostlivosti. Práve v zubnom lekárstve sme sa stretli s výraznými protipandemickými obmedzeniami, ktoré viedli k zmenám v práci zubných lekárov a lekárok, ako napríklad limitovanie počtu ošetrených pacientov, pozastavenie, resp. odsunutie výkonov preventívnych prehliadok a dentálnej hygieny, poskytovanie starostlivosti iba v urgentných prípadoch a len vo vymedzenom čase. Nehovoriac o povinnostiach osobnej ochrany zahŕňajúcej nosenie ochranných pomôcok a časté pravidelné dezinfikovanie priestorov. Je dôležité dodať, že výkon zubných ošetrení bol z hľadiska možnosti šírenia nákazy veľmi rizikový, keďže prebieha priamo v dutine ústnej. 

Boli pre vás výsledky výskumu prekvapujúce, alebo dopadli podľa očakávaní?

Prekvapil nás hlavne extrémny dopad infodémie (nadmerné šírenie presných, ale aj nepresných informácií vzťahujúcich sa k pandémii) na celkovú kvalitu života zubných lekárov, špeciálne na ich mentálnu pohodu. Výrazný dopad na ich finančnú situáciu sme mohli očakávať, prihliadnuc na to, že protipandemické opatrenia nútili zubných lekárov zabezpečiť ochranné pomôcky a dezinfekciu, ktorých cena na začiatku prvej vlny pandémie v dôsledku nedostatku na trhu výrazne stúpla. Zároveň počet denných ošetrení, ktoré mohli zabezpečiť finančný balans, klesol. 

Viacerí zubní lekári počas prvej vlny pandémie prerušili poskytovanie starostlivosti, respektíve obmedzili výkony. Mohlo to spôsobiť výrazné zhoršenie zdravotného stavu pacientov?

Okolo 70% zubných lekárov potvrdilo ich obavy z toho, že protipandemické opatrenia vo všeobecnosti mohli viesť k zhoršeniu stavu pacientov. Vychádzajúc z toho môžeme hodnotiť, že aj prerušenie poskytovania zdravotnej starostlivosti mohlo prispieť k zhoršeniu stavu pacientov, ktorí sami mali veľké obavy z možnosti nákazy. Nehovoriac o intenzívnom náraste počtu klientov a výkonov ošetrení po uvoľnení opatrení s dopadom nielen na pacientov (omeškané termíny), ale aj na zubárov. 

Na základe obmedzenia poskytovania starostlivosti ste zaznamenali nárast telefonických konzultácii. Myslíte, že tento fakt mohol prispieť k zhoršeniu duševnej pohody lekárov?

Viac ako 60% zubných lekárov potvrdilo nárast telefonických konzultácii o minimálne 25%. Nebolo to prekvapením, nakoľko aj samotní klienti sa obávali nákazy a radšej uprednostnili odporúčaný telefonický kontakt. Avšak kvalita telefonickej konzultácie sa určite nedá porovnať s kvalitou priameho ošetrenia. Je teda otázne koľkým prípadom nebola intervencia ponúknutá včas alebo adekvátne. 

Množstvu lekárov neboli priamo poskytnuté osobné ochranné pracovné prostriedky (OOPP), miesto toho im boli ponúknuté len informácie pre ich obstarávanie a niektorí respondenti uviedli, že im nebolo poskytnuté ani to. Myslíte si, že ak by boli všetkým pracovníkom poskytnuté OOPP v plnom rozsahu, boli by výsledky výskumu v najkritickejších oblastiach (teda po finančnej stránke a duševnej pohode) kladnejšie?

V tomto prípade si myslím, že dostatok a plné zabezpečenie OOPP v prípade pandémie by mohlo pozitívne ovplyvniť duševnú pohodu zdravotníkov v tom smere, že by sa cítili po celý čas lepšie chránení, a vyhli by sa rozhodovacej dileme o používaní/šetrení, opakovanom používaní OOPP a podobne. Čo sa týka zlepšenia ich finančnej stránky, tak to by som nepredpokladala. To bolo ovplyvnené nedostatkom OOPP, zvýšenými cenami, nárastom ich bežných výdavkov na kúpu OOPP, a redukciou počtu ošetrení. 

Už počas prvej vlny pandémie sa ukázalo, že niektorí zubní lekári uvažovali o ukončení výkonu povolania. Myslíte si, že v súčasnosti sa počet týchto lekárov zvýšil, alebo skôr znížil?

Čo sa týka uvažovania o ukončení výkonu povolania, pandémia COVID-19 viedla najmä k poklesu počtu zdravotníckych pracovníkov, ktorí vykonávali svoje povolanie popri dôchodku. Títo častejšie ukončovali výkon zdravotníckeho povolanie, nakoľko patrili do rizikovej skupiny vzhľadom na svoj vyšší vek alebo vzhľadom na výskyt ochorení, ktoré ich činili zraniteľnejšími. 

Máte informácie o tom, že budú na základe výskumu podniknuté kroky, ktoré by zlepšili niektoré negatívne, respektíve nedostatočné výsledky?

Výsledky nášho výskumu implikujú, že je potrebné zvýšiť finančnú podporu zdravotníkov zo strany štátu, a je pravdepodobné, že sa to netýka len zubárov, ale aj ďalších zdravotníckych pracovníkov, ktorí museli svoje výkony obmedziť. Taktiež je potrebné poskytnúť zdravotníkom psychologickú podporu. 

Máte v pláne opakovane vykonať výskum, pre porovnanie výsledkov z prvej a z druhej/tretej vlny pandémie?

Výskum bol plánovaný a realizovaný ako prierezová štúdia, čo znamená zachytenie situácie v prvej vlne a jej dopadov. Podarilo sa nám realizovať a zachytiť aj druhú vlnu pandémie pre porovnanie, ďalšie opakovanie sa však momentálne neplánuje.

 

Mgr. Veronika Pačutová

Vyštudovala verejné zdravotníctvo na Slovenskej zdravotníckej univerzite v Bratislave. Počas štúdia sa aktívne podieľala na projekte „Rešpekt pre zdravie – Výskyt rizikových faktorov kardiovaskulárnych ochorení u študentov stredných škôl“ pod záštitou Bratislavského samosprávneho kraja, Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Bratislave a Slovenskej zdravotníckej univerzity. Bakalársky titul získala prácou „Psychosociálne rizikové faktory a rozvoj chronických ochorení“ a úspešne ukončila magisterské štúdium prácou „Obezita a psychosociálne rizikové faktory u detí stredných škôl“. Získala dôležité pracovné skúsenosti a odhodlanie pre zlepšenie zdravotnej starostlivosti počas pandemickej situácie COVID-19 v roku 2020 na Regionálnom úrade verejného zdravotníctva.

veronikapng

V súčasnosti je duálnou doktorandkou v odbore verejné zdravotníctvo na Ústave psychológie zdravia a metodológie výskumu, UPJŠ LF v Košiciach a zároveň Univerzity Groningen v Holandsku. Jej hlavným záujmom zostáva oblasť kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti počas pandemickej situácie COVID-19 a okolností, ktoré ju môžu ovplyvniť a aký dopad môžu spôsobiť. Počas pandémie študijne navštívila aj Dánsko, aby získala a obohatila svoje poznatky týkajúce sa zvládania protipandemických opatrení v tejto krajine.