Ani po zubnej prehliadke netreba zatvoriť ústa.

Autorka: Ľudmila Smetanková

Čas čítania: 7 minút

Téma zdravotnej gramotnosti je v súčasnosti často diskutovanou témou vo vedeckých kruhoch. Čím ďalej, tým viac sa odborníci a odborníčky snažia poukázať na význam zvyšovania zdravotnej gramotnosti v populácii všeobecne, ako aj na potrebu zvyšovania responzívnosti zdravotníckeho systému na rozdielne potreby pacientov, práve z pohľadu ich zdravotnej gramotnosti. O téme zdravotnej gramotnosti u stomatologických pacientov som sa zhovárala s psychológom Petrom Kolarčikom, ktorý sa zaoberá výskumom tejto problematiky.

Čo je podstatou výskumu zdravotnej gramotnosti u stomatologických pacientov?

Slovensko nepatrí medzi krajiny, kde by sa ľudia príkladne starali o svoj chrup. Chceli sme vedieť, či to, akým spôsobom ľudia pristupujú k ústnej hygiene, súvisí s úrovňou ich zdravotnej gramotnosti. Ak by sa to potvrdilo, umožnilo by to stomatológom vytvárať adekvátnejšie preventívne programy s využitím práve tejto schopnosti.

Výskum využíva kombináciu objektívneho stomatologického vyšetrenia a dotazníkovej metódy na zmeranie respondentovej zdravotnej gramotnosti, zachytenie socio-demografických charakteristík, spôsobu a frekvencie ústnej hygieny a používaných pomôcok ústnej hygieny, konzumáciu sladených nápojov, alkoholu, fajčenia a ďalších doplňujúcich premenných ako sú prípadné chronické ochorenia, kvalita života, strach a úzkosť pri zubnom ošetrení a pod.

Od kedy tento výskum prebieha a kto na výskume spolupracuje?

Zber dát prebiehal na prelome rokov 2017 a 2018. Našimi partnermi v tomto výskume je MUDr. Silvia Timková, PhD. z 1. Stomatologickej kliniky LF UPJŠ a Doc. MUDr. Eva Kovaľová, PhD. a MUDr. Tatiana Klamárová, PhD. z Katedry dentálnej hygieny Fakulty zdravotníckych odborov Prešovskej univerzity v Prešove.

Čo Vás viedlo k tomu zaoberať sa výskumom práve tejto problematiky?

Prvotná idea výskumu u stomatologických pacientov vyšla od MUDr. Silvie Timkovej, keďže v stomatológii sa takýto výskum veľmi nerobí. Navyše mnoho stomatológov má relatívne úzky pohľad na ústne zdravie, a zaoberajú sa tkanivami, mikrobiómom alebo biochemickými procesmi. Všetky tieto cesty skúmania sú veľmi náročné na financie, materiálové a technologické vybavenie. To často odradí od výskumu aj tých najhúževnatejších stomatológov, preto sa venujú skôr klasickej stomatologickej praxi. Na našom oddelení máme radi interdisciplinárny prístup a sem tam nejaké inovatívne prístupy. Takouto inováciou je použitie dotazníkov, čo je často podceňovaná metóda v tomto odvetví, a pohľad psychológie zdravia na problematiku orálneho zdravia. Tiež sme chceli do tohto odvetvia priniesť nový pohľad, ktorý sa nebude zaoberať len ústami, ale viacerými aspektmi človeka, teda jeho správaním, návykmi v kombinácii so zdravotnou gramotnosťou, ktoré majú konkrétny odraz v komplikáciách orálneho zdravia. Niektorým našim stomatológom sa tento prístup môže zdať až príliš exotický, ale vo svete stúpa počet podobných štúdií. My chceme byť tiež súčasťou tohto trendu, a zároveň sa dozvedieť viac o našich stomatologických pacientoch.

Ako hodnotíte aktuálny stav zdravotnej gramotnosti v súvislosti s ťažkosťami stomatologických pacientov?

Náš dotazník na meranie zdravotnej gramotnosti posudzuje deväť oblastí súvisiacich so zdravotnou gramotnosťou. Priemerné výsledky celej vzorky (1117 respondentov) hovoria o úrovni zdravotnej gramotnosti v strednej, až lepšej polovici kontinua. Zhodnotil by som to ako výsledok porovnateľný s inými krajinami na porovnateľnej vzorke. Takáto priemerná hodnota však veľa nenapovie. Zaujímavejšie však je pozrieť sa, či sa v zdravotnej gramotnosti líšia respondenti, ktorí majú dobré a zlé orálne zdravie, tí ktorí sa o svoje zuby starajú v porovnaní k tým, ktorí sa o nich nestarajú. Tam sa ukazuje, že naozaj pacienti s horšou zdravotnou gramotnosťou majú väčšiu pravdepodobnosť uvádzať problémy ako krvácanie ďasien, a s tým súvisiace vyššie skóre CPTIN (Community Periodontal Index of Treatment Needs), a tiež uvádzajú horšiu starostlivosť o svoje zuby - nižšiu frekvenciu čistenia zubov, menej časté používanie medzizubnej kefky, sólo kefky a zubnej nite.

Aké sú Vaše doterajšie zistenia/predbežné závery?

Vo všeobecnosti môžeme na základe našich výsledkov povedať, že lepšia úroveň zdravotnej gramotnosti, súvisí s lepším orálnym zdravím a lepšou ústnou hygienou.

Vedeli by ste určiť najčastejšie sa vyskytujúce problémy u pacientov súvisiace s touto problematikou? Prípadne ako sa k tomu stavajú lekári/ ako to riešia?

Pomôžem si výsledkami Dotazníka zdravotnej gramotnosti a jeho deviatimi oblasťami (doménami), ktoré zároveň pomenovávajú práve tie oblasti, v ktorých respondent cítia nedostatky. Tými oblasťami, na ktoré sa v dotazníku pýtame sú:

1. Pocit pochopenia a podpory od poskytovateľov zdravotnej starostlivosti

2. Dostatok informácií ohľadom zdravia

3. Aktívna starostlivosť o svoje zdravie

4. Sociálna opora v oblastí zdravia

5. Posúdenie zdravotných informácií

6. Schopnosť aktívnej spolupráce s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti

7. Navigácia v systéme zdravotnej starostlivosti

8. Schopnosť nájsť správne informácie o zdraví

9. Pochopenie zdravotných informácií do takej miery, že je schopný na ich základe konať

Respondenti, u ktorých sme našli horšie orálne zdravie a nedostatočnú starostlivosť o svoje zuby, majú štatisticky významne nižšie skóre v doménach 2-9. Bolo by však lepšie to trochu rozviesť. Pacienti s lepším a horším zdravím sa nelíšia v tom, ako hodnotia podporu zo strany poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Medzi nich, samozrejme, radíme aj stomatológov. Dalo by sa povedať, že prístup zubárov je v priemere rovnaký s nejakými fluktuáciami medzi respondentmi, ktoré však nie sú pre ich orálne zdravie dôležité. Je otázne či tento rovnaký prístup je rovnako „dobrý“ alebo rovnako „zlý“.

Oveľa zaujímavejšie je pozrieť sa, v čom sa tieto dve skupiny respondentov líšia. Pacienti s horším orálnym zdravím pociťujú nedostatok informácií týkajúcich sa zdravia, a nestarajú sa aktívne o svoje zdravie. V tomto prípade by to znamenalo, že si neplánujú čas na zubnú hygienu a preventívne prehliadky, riešia skôr až vážnejší zdravotný problém, ktorý vyplynie z pozvoľného zanedbávania. Horšia sociálna opora v zdraví hovorí o tom, že v svojom okolí im chýba niekto, kto by ich podporoval v aktívnej starostlivosti o ich zdravie, prípadne ich aj sprevádzal na potrebné ošetrenia alebo preventívne prehliadky. Naši respondenti s horším zdravím tiež uviedli, že majú problém posúdiť informácie o zdraví, čo komplikuje ich schopnosť správne vyhodnotiť, čo im je komunikované. Takýto respondent môže byť zmätený z poskytnutých informácií.

Čo sa týka aktívnej spolupráce s poskytovateľmi (lekármi, zubármi), respondent s horším orálnym zdravím je s väčšou pravdepodobnosťou skôr pasívnejší v prístupe k poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, je neaktívny, akceptuje poskytnuté informácie bez otázok, nedokáže pohotovo klásť otázky na objasnenie toho, čomu nerozumie, nedokáže zdieľať obavy a pod. Takíto pacienti vyzerajú veľmi poslušne, ale po opustení ambulancie nevedia, ako správne postupovať v starostlivosti o svoje zdravie, v porovnaní s komunikatívnejšími a odvážnejšími pacientmi, ktorých komunikatívnosť nemusí byť v ambulancii vítaná (zdržiavanie, vyžadujú komplexné informácie a vysvetlenie, môžu sa sťažovať).

Horšia navigácia v systéme zdravotnej starostlivosti spôsobuje, že v prípade zdravotného problému, sa takýto pacient nevie adekvátne obrátiť na vhodného odborníka. Títo respondenti nehľadajú aj iné zdroje ako tie obvyklé, a majú obmedzené porozumenie tomu, čo je k dispozícii, a na čo majú nárok. V prípade nespokojnosti neskúšajú iných odborníkov, ktorí by mohli priniesť nové pohľady a riešenia pre ich situáciu.

V prípade horšej schopnosti nájsť správne informácie o zdraví, respondenti s horším orálnym zdravím s väčšou pravdepodobnosťou nedokážu získať prístup k adekvátnym informáciám o zdraví v čase, keď ich potrebujú. Títo respondenti sú závislí od iných, ktorí im poskytujú informácie, ktoré sú často čiastkové, jednostranné.

Posledná doména hovorí o tom, že naši respondenti s horším orálnym zdravím majú s väčšou pravdepodobnosťou problémy s porozumením akýchkoľvek písomných zdravotných informácií či pokynov. Takýto pacient nevie na seba aplikovať informácie z letákov, brožúrok a článkov, ku ktorým sa dostane. Často sa stáva, že lekár pacientovi namiesto vysvetlení inštrukcií, ako sa starať o svoje zdravie, dá do ruky nejaké tlačené, často graficky veľmi zaujímavé materiály, ale to vôbec nerieši to, či pacient bude ich obsah aj realizovať.

Je výskum rozdelený podľa vekových skupín, alebo je všeobecne určený pre všetky vekové kategórie?

Tento výskum sa zameral na všeobecnú dospelú populáciu vo veku od 18 rokov, ktorá navštívila stomatologickú ambulanciu v čase zberu údajov, hlavne z dôvodu povinnej preventívnej prehliadky.

Ako tento výskum môže pomôcť pacientom, a ako naopak zdravotníckym pracovníkom a celkovo systému zdravotníctva?

Naše výsledky naznačujú, že je vhodné diferencovať medzi pacientmi. Niekomu stačí povedať pár inštrukcií, a ten pacient ich bude dodržiavať, a jeho orálne zdravie bude dobré (pacienti s vysokou zdravotnou gramotnosťou), kým u iného pacienta nebude mať tento spôsob žiaden efekt, a je potrebné zmeniť prístup. Viac sa rozprávať a vysvetľovať, prípadne zvoliť častejší kontakt s pacientom. Ak napr. stomatológ zistí, že jeho pacient môže mať nižšiu zdravotnú gramotnosť a jeho porozumenie dôležitosti zubnej hygieny je limitované, môže zvýšiť frekvenciu návštev tohto pacienta za účelom dentálnej hygieny, počas ktorej môže dentálny/a hygienik/hygienička pacienta postupne edukovať v požadovaných vedomostiach a zručnostiach.

V prípade, že má dočinenia s pacientom s vysokou zdravotnou gramotnosťou, nemusí investovať do vysvetľovania a názorných príkladov toľko času, keďže daný pacient dobre rozumie, čo mu chce zubár/hygienik komunikovať, prípadne sa sám pýta na konkrétne nejasnosti a detaily, ktoré si chce ozrejmiť. Takáto konverzácia môže byť krátka a vysoko efektívna.

Aké sú navrhované plány (vzdelávacie metódy) pre zvýšenie/zlepšenie zdravotnej gramotnosti u stomatologických pacientov?

So zdravotnou gramotnosťou sa dá pracovať dvojako. Buď budeme edukovať pacientov, rozvíjať ich schopnosti obsiahnuté v koncepte zdravotnej gramotnosti, alebo môžeme prispôsobiť praktiky zubárov podľa jednotlivých úrovní zdravotnej gramotnosti. Niekedy je edukovanie pacientov veľmi náročný proces. Sám mám niekedy pocit, že u lekára/zubára by bolo vhodné mať aspoň 4 semestre medicíny, aby som porozumel, a na úrovni reagoval na informácie, ktoré sú komunikované. Takéto niečo, nie je veľmi efektívne, ale na druhej strane, je možné upraviť spôsob komunikácie na úroveň prijímateľa, a dopredu určiť aké informácie je potrebné spomenúť, a to hlavne zrozumiteľnou formou, a odfiltrovať informácie, ktoré sú podružné a pre danú chvíľu zahlcujúce.

Mgr. Peter Kolarčik, PhD.

Peto Kolarcikpng

Vyštudoval psychológiu na Trnavskej Univerzite v Trnave, neskôr začal pracovať ako výskumník v Košickom inštitúte pre spoločnosť a zdravie na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Doktorandské štúdium absolvoval na Univerzite v Groningene v Holandsku. Jeho výskumné aktivity sú sústredené na zdravie a zdravotne rizikové správanie medzi socioekonomicky znevýhodnenými jednotlivcami. Aktuálne sa zameriava na zdravotnú gramotnosť u chronických pacientov. V súčasnosti pracuje ako vedecký pracovník a spolupracuje s niekoľkými inštitúciami, je zapojený do viacerých národných a medzinárodných projektov. Je tiež aktívnym členom národného tímu medzinárodnej štúdie HBSC, spolupracuje v medzinárodnom projekte Národných demonštračných projektov zdravotnej gramotnosti pod záštitou WHO a participoval na projekte IMPACCT zameranom na zvýšenie kompetencií týkajúcich sa zdravotnej gramotnosti u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. V súčasnosti pracuje na Katedre psychológie zdravia a metodológie výskumu Lekárskej fakulty na Univerzite P. J. Šafárika ako senior výskumník

Táto práca bola podporovaná Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe Zmluvy č. APVV-16-0490