Výskumy vplyvov fyzického cvičenia na celkový stav dialyzovaných pacientov

Autorka: Ľudmila Smetanková

Čas čítania: 4 minúty

Chronické ochorenia majú výrazný negatívny dopad na zdravie a kvalitu života. K takýmto chronickým ochoreniam patrí aj chronická obličková choroba, ktorá najmä v neskorších štádiách ochorenia negatívne vplýva na funkčný stav pacientov, ich psychickú pohodu a sociálne fungovanie. Touto problematikou sa vo viacerých štúdiách zaoberá výskumný tím Lekárskej fakulty UPJŠ. Pozornosť predovšetkým sústreďujú na fyzickú aktivitu dialyzovaných pacientov s cieľom priniesť poznatky o vplyve fyzického cvičenia na ich zdravie, fyzickú zdatnosť a kvalitu života.

Dialyzovaní pacienti často trpia svalovými slabosťami, krehkosťou a dochádza k strate svalového tkaniva. Jedna štúdia sa teda týka účinkov rezistentného tréningu na svalové funkcie dolných končatín. Vzorka dialyzovaných pacientov bola rozdelená do dvoch skupín – do skupiny experimentálnej a do skupiny kontrolnej. Pacienti, ktorí boli pridelení do experimentálnej skupiny, podstupovali počas obdobia 12tich týždňov silový rezistentný tréning. Naopak, pacienti pridelení do kontrolnej skupiny dostávali štandardnú nefrologickú starostlivosť, teda fyzický tréning neabsolvovali. Cvičenie sa uskutočňovalo trikrát do týždňa počas dialýzy pod odborným dohľadom a trvalo 40 minút. Týchto 40 minút sa skladalo z 3-minútového zahrievania, 30-minútového kondičného cvičenia a 7-minútového strečingu. Tréning prebiehal v polohe na chrbte a na zefektívnenie cvičenia pacienti využívali cvičebné pomôcky ako expanzívne gumy či loptu. Tieto pomôcky boli fixované k lôžku a pacienti vykonávali pohyb spôsobom, že tieto pomôcky buď tlačili od seba, alebo priťahovali k sebe. Fyzická záťaž sa postupne zvyšovala. Samozrejme, progres cvičenia, či samotná náročnosť cvičenia bola individuálne prispôsobovaná pacientom, v závislosti od ich fyzického či klinického stavu. Výsledky výskumu ukázali značné zlepšenie extenzie bedra práve v experimentálnej skupine, teda v skupine, ktorá tréning absolvovala. 

Celý článok tu: https://www.tandfonline.com/doi/full/10.1080/09638288.2020.1766581

Ďalšia štúdia sa zaoberala biomarkermi mikroRNA (miRNA-206 a miRNA-23), ktoré hrajú dôležitú úlohu pri svalovej hypertrofii, regenerácii a atrofii. Štúdia naznačuje, že miRNA-206 by mohla predpovedať odpoveď na silový tréning, zatiaľ čo miRNA-23 by mohla slúžiť ako potenciálny prediktívny marker funkčných zmien počas fyzickej nečinnosti u dialyzovaných pacientov. Tieto poznatky by sme mohli v budúcnosti využiť pri rozpoznávaní pacientov, ktorí sú obzvlášť citliví na nedostatok pohybu a tých, ktorým silový tréning neprospieva a potrebujú iný typ pohybu, alebo dodatočnú pohybovú aktivitu počas liečby. 

Celý článok tu: https://www.nature.com/articles/s41598-020-72542-1

Aktuálne sa výskumníci Lekárskej fakulty UPJŠ zaoberajú otázkou, či efekt silového tréningu a fyzickej nečinnosti môže určitým spôsobom závisieť na veku a pohlaví pacienta. Zistili, že v kontrolnej skupine, teda v skupine bez fyzickej aktivity, ženy strácali svalovú silu rozsiahlejšie než muži. V tejto skupine strácali svalovú silu mladší i starší pacienti v rovnakej miere. Avšak pri experimentálnej skupine, ktorá tréningy absolvovala, sa svalové funkcie zvyšovali viac u pacientov vo veku 60-70 rokov, než u pacientov vo veku pod 60 rokov, a tiež viac, než u pacientov vo veku nad 70 rokov. To poukazuje na najväčší úžitok silového tréningu u pacientov vo veku 60-70 rokov. V experimentálnej skupine benefitovali zo silového tréningu muži a ženy v rovnakej miere. Môžeme teda konštatovať, že oba faktory – pohlavie a vek – zohrávajú podstatnú úlohu pri odpovediach na fyzickú nečinnosť alebo silový tréning. V závislosti na týchto zisteniach je možné povedať, že cvičebné postupy by mohli byť upravené v závislostí na veku a pohlaví pacienta.

Na záver možno zhrnúť, že pravidelná fyzická aktivita vykonávaná dialyzovanými pacientami môže dopomôcť k zlepšeniu ich zdravotného stavu a kvality života, v zmysle zlepšenia fyzickej kondície, zlepšenia kvality vykonávania bežných denných aktivít a k zlepšeniu psychického stavu.

Táto práca bola podporovaná Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe Zmluvy č. APVV-16-0490.

Tento projekt bol podporený vnútorným grantom Univerzity Pavla Jozefa Šafárika na základe zmluvy č. VVGS 2020-1444.